Regionálna rozvojová agentúra Dolný Turiec

Hlavná stránka

O regióne

Spolupráca

Jedinečnosti

Kontakt

O Turčianskych jedinečnostiach

Abramová – Renesančná kúria

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Renesančná kúria bola

postavená v 2.polovici 17.storočia. Upravovaná bola po roku 1995. Má obdĺžnikový

pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná s podkrovím a pivnicou.

Zdroj: http://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-turcianske-teplice

 

Belá-Dulice – Potočná radová zástavba

 

Špecifickým urbanistickým prvkom pre Belú sú menšie objekty sýpok umiestnených

naproti obytným domom v tesnej blízkosti potoka. Sýpky mali kované okenice a

železné dvere.

 

Belá-Dulice –Kostol Božieho Tela

 

 

Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia až prvej polovice 14.

storočia ako pomerne jednoduchú jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom a

severnou sakristiou. Súčasnú dispozíciu dostal kostolík až v 17. storočí, kedy bola

pristavaná západná veža a okolo stavby bol postavený ochranný múr.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Benice - Kúria Pivkovcov

 

Postavila si ho v druhej polovici 19. storočia zemianska rodina Pivkovcov, ktorá sa do

obce prisťahovala v roku 1710. Pivkovci patrili k aktívnym slovenským národovcom,

benický rodák Ambróz Pivko bol členom delegácie, ktorá v roku 1861 niesla do Pešti

Memorandum slovenského národa. Dnes je v kaštieli reštaurácia a penzión s pekným

parkom. V roku 1994 bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku

Zdroj: www.kastielbenice.sk

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-martin

 

Blatnica – Blatnický hrad

 

Hrad bol postavený po roku 1252 na malom priestore skalného hrebeňa, ktorý

sa zvažuje na jednu stranu do Turčianskej kotliny a na druhú do Gaderskej doliny.

Postavený bol na ochranu cesty zvanej magna via, ktorá viedla z Nitry na sever.

Neskôr jeho význam upadal a dnes zostali z neho len ruiny.

 

Blatnica - Múzeum Karola Plicku

 

Múzeum venované známemu fotografovi, etnografovi, filmárovi, folkloristovi

a pedagógovi. Vysunutá expozícia Slovenského národného múzea – Etnografického

múzea v Martine, ktorá bola otvorená v roku 1988. Venuje sa životu a dielu

významného českého umeleckého fotografa, autor viacerých obrazových publikácií

o Slovensku, etnografa, filmára, folkloristu a pedagóga Karola Plicku (1894 – 1987).

Obdivoval slovenský folklór, zapísal a nahral mnohé slovenské ľudové piesne, bol

zberateľskou osobnosťou. Zbieral rozprávky, detské hry, porekadlá, obrázky,

fotografoval našich predkov, kroje, ľudovú architektúru, prírodu a iné poklady ľudovej

kultúry. Natočil niekoľko filmov, ale k jeho najlepším sa radí film Zem spieva (1933).

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Blažovce - baroková kúria

 

Zachovala sa tu kúria, ktorá bola pôvodne baroková, ale v prvej polovici 18. storočia

bola prestavaná. Kúria reprezentuje obydlie strednej vrstvy turčianskych zemanov.

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Bodorová - Viliam Chorváth

(11.4.1915 Bodorová - † 15.7.1974 Bratislava)

 

Maturoval na gymnáziu v Martine, študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Získal titul MUDr., doc., univ. prof. Pôsobil ako vojenský lekár, lekár v Štátnej

nemocnici v Trnave, veliteľ a chirurg povstaleckej nemocnice, lekár v Košiciach,

vedúci Katedry chirurgie Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Venoval sa problémom

všeobecnej a abdominálnej chirurgie, neurochirurgie, endokrinnej, cievnej

a rekonštrukčnej chirurgie. Bol popredným medzinárodne uznávaným

angiochirurgom. V roku 1953 ako prvý v ČSSR uskutočnil úspešný cievny

transplantát u klinického pacienta. Ako prvý v ČSSR uviedol do praxe operáciu podľa

Ogneva a upozornil na možnosť embolektómie. Napísal okolo 100 štúdií a článkov

do domácich i zahraničných odborných časopisov. Bol členom mnohých lekárskych

spoločností a držiteľom viacerých vyznamenaní. Je autorom viacerých významných

odborných prác: Krvácanie z gastroduodenálneho vredu, Pooperačné pankreatitídy,

Prípady pozdnej embolektómie, Arteriálne a arteriovenózne poúrazové aneurizmy

a fistuly, Liečba traumatických lézií tepien a niektoré dlhodobé výsledky po ich

rekonštrukcii cievnym stehom, K fyziopatológii, diagnostike a chirurgickej liečbe

arteriálnych oklúzií.

Zdroj: https://www.turieconline.sk/osobnosti-z-turca/item/chorvath-viliam

          http://e-regions.sk/sk/bodorova

 

Borcová – bioplynová stanica

 

Bioplynová stanica Borcová 999kW, dátum spustenia do prevádzky 2013. Vstup

odpady zo živočíšnej výroby: hnoj, hnojovica, kurací trus, trávna senáž a kukurica.

Produkované teplo poľnohospodári využívajú na sušenie svojej produkcie a tiež pri

vykurovaní obce. Touto technológiou predkomorového spaľovania dosahuje žážihová

technológia parametre vznetovej technológie a tým pádom umožňuje dokonalé účinne

spaľovať vyrobený bioplyn, čím poľnohospodárovi ušetrí ročne vyše 3000 ton

kukuričnej siláže, zníži prevádzkové náklady na dopravu, skladovacie priestory,

vývozy a znižuje aj dopravnú záťaž. Spaľovaním bioplynu sa znižuje až o 30x

zaťaženie životného prostredia.

 

Zdroj: http://www.repowermap.org/installations/563227302/sk/Energia-z-bioplynu-

BPS-Borcov%C3%A1,-s.r.o.

 

Brieštie – zvonica

 

Zvonicu postavili obyvatelia obce v roku 1920. Zvonica má zrubové prízemie so

zvisle oddebnenou vežou stĺpovej konštrukcie. Strecha je šindľová, ihlanového tvaru

a zakončená je malou plechovou guľou. Nachádza sa tu aj pôvodná drevená tabuľa, na

ktorej je napísaný rok vzniku a účel zvonice, ako v slovenskom jazyku, tak aj

v nemeckom jazyku.

 

Zdroj: informácie z obce

 

Budiš – prameň

 

Prameň Budiš objavil v roku 1573 prírodovedec a benediktínsky mních Mikuláš

Pavol Brikcius. Do polovice 20. storočia pili rodáci obce Budiš a ľudia zo širokého

okolia minerálnu vodu z prameňov, ktoré vyvierali samovoľne v budišských

močariskách. Táto minerálna voda priaznivo vplýva na tráviaci, dýchací systém

a na činnosť obličiek. Zároveň vhodne dopĺňa vápnik v organizme.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Bystrička - Viliam Žingor

 

Viliam Žingor pochádza z Bystričky pri Martine, narodil sa 30. júla 1912. Študoval

na martinskom gymnáziu a absolvoval dva ročníky Vysokej školy zemědělské v Brne.

Vojenskú prezenčnú službu vykonal v r. 1934-36 v delostreleckom pluku 11 v Žiline.

V Bratislave absolvoval 7-mesačnú školu pre záložných dôstojníkov, kde dosiahol

hodnosť podporučíka. V máji 1939 ho povolali do slovenskej armády. Od svojej

jednotky v Žiline odniesol niekoľko pušiek a ukryl ich v lese pri rodnej obci. V jeseni

1940 tam zriadil tajný úkryt pre zbrane a materiál. V deň napadnutia ZSSR

Nemeckom (22. 6. 1941) Žingora opäť povolali k delostreleckému pluku 11 v Žiline.

Odtiaľ ho poslali do Poľska a ďalej na hranicu Sovietskeho zväzu, kde mali slovenskí

vojaci bojovať s nemeckými jednotkami ako dobrovoľníci proti Červenej armáde.

Na jar 1942 vydal Žingor letáky s výzvou k armáde, aby prešla do hôr a zorganizovala

partizánske jednotky. V prvej polovici r. 1943 začal s bratom Bohušom a ďalšími

upravovať lesné skrýše a skladištia. Keď dostal Viliam Žingor

4. 7. 1943 povolávací rozkaz na východný front, odišiel do hôr a v horárni na

Stráňach u L. Frimmela zriadil organizačné centrum partizánskeho hnutia v Turci.

Vo februári 1944 k žingorovcom priviedli 6 sovietskych vojakov, ktorí ušli

z nemeckého zajatia. Vznikol prvý partizánsky oddiel v Turci pod velením V. Žingora.

Koncom apríla si oddiel zriadil lesný tábor pri obci Valča, kde bolo asi 40 vojenských

zbehov a dobrovoľníkov. Ďalšie tábory vznikli v priestore obcí Trebostovo, Necpaly,

Vrútky a v Kantorskej doline, kde sa postupne sústredili aj ďalšie partizánske oddiely

z Turca. Bol tam tiež Žingorov štáb, ktorý v tábore vyžadoval vojenskú disciplínu

a organizoval výcvik partizánov. 21. 8. 1944 partizáni obsadili obec Sklabiňa, kde

umiestnili štáb partizánskych síl v Turci. Spolu s ďalšími skupinami slovenských

partizánov utvorili jadro 2. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Veliteľom

sa stal V. Žingor, jeho zástupcom Ján Repta a náčelníkom štábu Ladislav Nosák.

Keď prišla správa, že Žilinu okupovali nemecké vojská, Žingor sa rozhodol obsadiť

so svojou jednotkou celú Rajeckú dolinu a chrániť tyl Turca. Brigáda sa rozrástla na

vyše 1500 príslušníkov a mala 9 oddielov. Bránila prístupy do údolia Rajčianky

z viacerých smerov a podnikala výpady až k žilinskému letisku. Kontrolovala toto

územie do obsadenia Martina okupantmi 21. septembra, keď sa ocitla v nepriateľskom

obkľúčení. Pokračovala však v bojovej činnosti do 25. 9. 1944, keď sa po útoku

nepriateľa z troch smerov partizáni museli aj so štábom v Kuneradskom zámku

stiahnuť sa do hôr. Žingor s 200-členným oddielom sa stiahol na Martinské hole.

Začiatkom apríla 1945 uskutočnili viacero bojových akcií, čím pomohli postupu

oslobodzovacích vojsk. Brigáda sa s nimi spojila 11. 4. 1945 v Martine a na druhý deň

bola rozpustená. Po oslobodení vystupoval V. Žingor aj na politickej scéne. Stal

sa členom SNR a vykonával funkciu podpredsedu Ústredného výboru Zväzu

slovenských partizánov. Začas bol jeho generálnym tajomníkom. Koncom roku 1946

sa funkcií vo Zväze vzdal a tiež členstva v Klube členov SNR za KSS, z ktorej

vystúpil. Po februári 1948 začali Žingora prenasledovať, postupne ho prepustili aj

z práce v detských domovoch v Mošovciach a Hlohovci. Krátko pracoval

v konzervárni v Dolnom Kubíne. Napokon sa nasťahoval do chaty spolubojovníka

v Račkovej doline, čo sa stalo jedným z jeho hlavných previnení obžaloby

v zinscenovanom procese. V novembri 1949 ho spolu s viacerými spolubojovníkmi

zatkli a uväznili. Obvinení boli obžalovaní zo založenia ilegálnej protištátnej

organizácie, ktorá mala na Slovensku vyvolať ozbrojené povstanie, nastoliť u nás

kapitalistický spoločenský poriadok a začleniť ČSR do tzv. Únie stredoeurópskych

štátov. Na hlavnom pojednávaní 18. – 21. 10. 1950 pred Štátnym súdom v Bratislave

odsúdili V. Žingora, S. Bibzu a L. Nosáka na trest smrti a peňažité tresty, ostatných

obvinených na mnohoročné väzenie, konfiškáciu majetku a stratu občianskych práv.

Rozsudok nad Žingorom a jeho druhmi vykonali 18. decembra 1950. Až po viac ako

17 rokoch sa 22. – 24. 4. 1968 v Banskej Bystrici konalo hlavné pojednávanie

obnoveného procesu, kde sa potvrdilo, že nepriateľská činnosť Žingorovej skupiny

bola umelo vykonštruovaná. Viliama Žingora občiansky a politicky plne rehabilitovali

až po novembri 1989. Povýšili ho posmrtne do hodnosti generálmajora a na rodnom

dome 18. 12. 1990 odhalili pamätnú tabuľu.

 

Zdroj: fotografia z archívu obce

http://www.zilinadnes.sk/osobnosti/viliam-zingor-partizansky-velitel

 

Čremošné - tunel

 

Raritou je aj železničná Trať SNP, ktorá prechádza z Banskej Bystrice do obce Dolná

Štubňa. Táto trať má 22 tunelov, jedným z nich je aj vôbec najdlhší železničný tunel

na Slovensku – tzv. Čremošniansky (v minulosti Harmanecký), ktorý meria

presne 4,697 km.

 

Zdroj: http://e-regions.sk/fullnode/593

          http://www.cremosne.sk/-historia

 

Ďanová - prof. Oto Jaroslav Vrtiak

 

Oto Jaroslav Vrtiak, sa narodil 1.11.1924 v obci Ďanová. Akademik Dr. h. c. MVDr.

Otto Jaroslav Vrtiak, Dr. Sc., emeritný profesor, od roku 1972 rektor Vysoké školy

veterinárskej v Košiciach, hlavne sa zaoberal infekčnými chorobami hospodárskych

zvierat. Nečakane zomrel v roku 2001 vo veku 77 rokov. Pri jeho pohrebe si

veterinárni lekári v Turci predsavzali, že tomuto slávnemu rodákovi z Ďanovej

prejavia úctu tým, že mu odhalia na rodnom dome pamätnú tabuľu, toto predsavzatie

splnili 29. apríla 2003. V posledných rokoch svojho života sa intenzívne venoval

štúdiu prionových chorôb, a to najmä BSE, ale jeho prácu prerušila náhle smrť.

Celosvetovú prioritu má práca venovaná diagnostike a izolácii chrípkového vírusu

u kačiek na východnom Slovensku, neskôr dôkladne riešil otázky tuberkulózy a zriadil

špecializované referenčné národné pracovisko pre prevenciu a diagnostiku tejto

choroby. Druhým referenčným národným špecializovaným pracoviskom, ktoré zriadil

a viedol, bolo laboratórium na výskum besnoty, ktoré nadväzovalo na popredné

pracoviská bývalých štátov RVHP. Praktickým výsledkom tejto práce bol dovoz

nerizikovej vakcíny proti besnote, ktorá sa používa dodnes. Bol zakladateľom nového

Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny v Košiciach, ktorého riaditeľom bol 19

rokov a pomáhal aj pri zriadení ďalších vedeckých pracovísk. Akademik Vrtiak mal

záľubu v hre na husliach, rád chodil do prírody loviť pstruhy v čistých horských

potokoch a tešil sa na stretnutia s rodákmi.

 

Zdroj: http://turiec.sme.sk/c/1574753/pocta-slavnemu-danovskemu-rodakovi.html

 

Diaková – multifunkčná športová hala

 

Multifunkčná športová hala je situovaná v obci Diaková s možnosťou využitia pre

rôzne druhy športov ako sú hádzaná, futbal, floorbal, volejbal, nohejbal, tenis,

bedminton. Možnosť využitia stolného futbalu, biliardu, príjemné posedenie na

balkóne s výhľadom na športovú halu. V komplexe sa nachádza fínska sauna s infra

saunou a samostatnou odpočinkovou miestnosťou s himalájskou soľou.

 

Zdroj: http://www.sportovecentrumdiakova.sk/topic1/index.html

 

Dolný Kalník - obec

 

Dolný Kalník je menšia pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec ležiaca približne

4 km východne od Martina. Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy sa spomína

ako Kalnok. Svoj názov získala vďaka mútnej vode potoka. V druhej polovici

13. storočia sa toto územie nazývalo zemou Obuskovou (terra Obusk). V roku 1255

daroval kráľ Belo IV. dve poplužia zeme Obuskovi a po jednom popluží Obudovi,

Preyslovi, Bylegenovi, Nachkovi a Jakubovi. Pôvodný majetok sa na rozhraní 13.

a 14. storočia rozdelil. Z popluží Obuskových vznikol Dolný Kalník a zo zvyšných

Horný Kalník. V písomnostiach sú zaznamenané ako jedna dedina (Calnok), ako dve

sa začali spomínať od roku 1365, pričom prvá písomná zmienka o obci je už z roku

1355. Celé 14. storočie až do roku 1412 sú uvádzané pod názvami Dolný a Horný

Kalník. Začiatkom 15. storočia sa Dolný Kalník ako kuriálna obec dostala do rúk

Platyovcov z Paludze a Diviak. V ich vlastníctve ostala až do novoveku. Ešte v roku

1720 sa počítala za čisto zemiansku obec, ale zemania dosahovali len desatinový

podiel zo žijúceho obyvateľstva. Názov obce sa často menil, v roku 1522 bola

zapísaná ako Also Kalnyk, roku 1773 – Alsó Kelnek, 1786 – Alschó Kelnik, 1808 –

Dolní Kelník, 1913 – Alsókálnok. Po vzniku I. ČSR bol Dolný Kalník, ako najmenšia

obec okresu, zadelený pod obvodný notársky úrad v Hornom Jasene. V osemdesiatych

rokoch 20. storočia bola obec pričlenená k obci Dražkovce. V roku 1991 Dolný Kalník

vytvoril opäť vlastnú samosprávu a obec sa začala rozvíjať a zveľaďovať ako

samostatná.

Zdroj: http://www.dolnykalnik.sk/o-obci

 

Dražkovce - Kostol sv. Heleny

 

Ranogotický rímsko-katolícky kostol z čias okolo roku 1300. V roku 1611 bol

renesančne prestavaný, keď loď, presbytérium a prízemie veže dostali murované

klenby.

Zdroj: www.e-regions.sk

 

 

Dubové - Andrej Lettrich

 

Medzi významných rodákov patrí filmový režisér, scenárista a herec Andrej Lettrich

(1922-1995). Pochádzal zo štyroch detí. Absolvoval ľudovú a meštiacku školu, neskôr

sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Učiteľskom ústave. Dvakrát po sebe ho neprijali,

a tak nastúpil na dvojročnú obchodnú školu v Martine. Svoju kariéru začal ako

divadelný ochotník. Po absolvovaní dvojročného štátneho konzervatória v Bratislave

začal v hlavnom meste študovať herectvo, ktoré aj úspešne ukončil. V roku 1948 začal

pracovať pre filmový priemysel ako asistent režiséra Pavla Bielika a Ondriša Jariabku.

Jeho režisérskym debutom je filmová adaptácia románu Františka Hečka Drevená

dedina z roku 1954. O dva roky neskôr nakrútil film Čisté ruky, v ktorých účinkoval

aj ako herec. Film bol však zakázaný. Lettrich adaptoval ešte ďalšie Hečkove romány.

Boli to filmy Bratia (1961) a trojdielne Červené víno (1976). Jeho tvorbu možno

rozdeliť na dve hlavné časti: adaptácie historických diel a detektívky. Detektívky,

v tom čase na Slovensku málo známy žáner, začal natáčať v roku 1965. Boli to filmy

s kvalitným hereckým obsadením. Aktívna televízna kariéra tohto úspešného režiséra

trvala 39 rokov, a je výsledkom bolo 29 filmov. Z toho 18 realizovaných na Kolibe.

V roku 1974 získal za celoživotnú tvorbu titul zaslúžilý umelec, o dva roky neskôr

sa stal laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda a v roku 1988 mu bolo udelené

najvyššie ocenenie – titul Národný umelec. V Lettrichových filmoch prevláda sociálna

problematika v spoločnosti. Tiež rieši otázku moci a filmy sa často odohrávajú

v rodinnom prostredí. Lettrichovo rozprávanie stavia na drobných ľudských

nedostatkoch, film nekritizuje degenerujúci systém, hovorí o prirodzených

a nadčasových ľudských chybách – chamtivosti, strachu či lakomstve.

 

Zdroj: http://www.dubove.sk/historia/historia.htm

          http://zivotopis.osobnosti.cz/andrej-lettrich.php

 

Folkušová – renesančná kúria

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne renesančná kúria

zo začiatku 17.storočia. Upravovaná bola v roku 1797, v 19.storočí a v 90. rokoch

20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná

s podkrovím. Dnes je v súkromnom vlastníctve, rekonštruovaná.

Zdroj: http://www.folkusova.sk/

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-martin

 

Háj - Kostol svätého Kozmu a Damiána

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Pôvodne gotický filiálny Kostol

svätého Kozmu a Damiána bol postavený v 2.polovici 15.storočia v roku 1454.

Prestavaný bol začiatkom 17.storočia, v rokoch 1671,1720 a 1830 a v 2.polovici

20.storočia. Bol renesančne upravený. Je trojloďový a jednovežový. V interiéri sa

zachovali zvyšky pôvodných malieb. Kostol stojí v západnej časti obce.

K najcennejším pamiatkam kostola patrí plastika Madony s Ježiškom na polmesiaci,

ktorú pravdepodobne vytvoril rezbársky tovariš majstra Pavla z Levoče pochádzajúci

z Turca.

 

Zdroj: http://www.obechaj.sk/obec/pam.htm

          http://www.apsida.sk/c/13971/haj

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-turcianske-teplice

 

Horná Štubňa – Železničný viadukt

 

Pri železničnej zástavke Horná Štubňa – obec sa nachádza technická pamiatka -

viadukt. Konštrukcia viaduktu pozostáva z piatich plnostenných polí, každý

s dĺžkou 25 m. Trať SNP bola počas vojny poškodená, viadukt sa však nachádza

v pôvodnom stave.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Horný Kalník - Juraj Rohoň

 

Veršovec a evanjelický kňaz Juraj Rohoň sa narodil 15. augusta 1773 v Hornom

Kalníku. Pochádzal z roľnickej rodiny Juraja Rohoňa a Zuzany, rod. Madázovej.

Do základnej cirkevnej školy chodil pravdepodobne v Hornom Jasene alebo v Dolnom

Kalníku, zatiaľ čo prvú triedu evanjelického artikulárneho gymnázia vychodil

v Necpaloch. Roku 1786 odišiel na školenie do Banskej Štiavnice, kde zakončil

gramatiku, syntax a rétoriku.Na odporúčanie štiavnického profesora Michala Járošiho

a kysáčskeho farára Františka Jesenského v auguste 1795 prišiel do Petrovca, kde sa

v rodine tamojšieho farára Ondreja Stehlu stal vychovávateľom jeho syna Jána. Odtiaľ

17. septembra 1796 odišiel za učiteľa do Kulpína, kde na slovenskej ľudovej škole

pobudol do 16. júna 1801. Tam vykonával aj mnohé cirkevné povinnosti a bol

aj účtovníkom u baróna Josipa Brnjakovića, árendátora tamojšieho

tratimirovićovského panstva. Vo Zvolene 20. júna 1801 zložil kandidátsku skúšku

a bol ordinovaný za evanjelického kňaza. Už 12. júla 1801 bol uvedený do kňazského

úradu v Hložanoch. Tam sa roku 1827 stal seniorom báčansko-sriemskeho seniorátu

a tam spolu s Michalom Godrom a Pavlom Jozefom Šafárikom roku 1829 založil

čitateľskú spoločnosť Sociatas slavica, ktorá však po Rohoňovej smrti, Godrovom

odchode do Pešti (27. októbra 1831) a Šafárikovom odchode do Prahy (6. apríla 1833)

zanikla. Rohoň zomrel na choleru 22. októbra 1831 v Hložanoch. Bol ženatý, mal

synov Juraja, učiteľa a Jána, evanjelického farára, i dcéru Karolínu.

 

Zdroj: http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/5163

 

Ivančiná - Kostol sv. Jána Krstiteľa

 

Nachádza sa tu ranogotický kostol, ktorý postavili niekedy koncom 13. či začiatkom

14. storočia pod vplyvom stavebnej huty pri kláštore premonštrátov

v Kláštore pod Znievom. Úpravami prešiel okolo roku 1430 a v 17. storočí bola

obnovená veža. Kostolík sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe bez zásadnejších

stavebných zásahov v neskoršom období. Netradičná je predovšetkým sakristia, ktorá

je riešená ako dvojpodložný priestor, pričom horné poschodie je prístupné kamenným

schodiskom v hrúbke múru. Z gotických detailov sa zachoval veľmi úzky portál

na južnej strane lode, ranogotické okná na východnej stene presbytéria a sakristie.

Loď je z južnej strany osvetlená iba jedným polkruhovo zakončeným oknom nad

portálom, pričom je pravdepodobné, že pôvodne tam boli minimálne dve gotické okná.

Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou so svorníkom zdobeným

ornamentom. V presbytériu sa zachovalo gotické pastofórium zdobené

trojlístkovou kružbou.

 

Zdroj: http://www.obecivancina.sk/obec/historia

          http://www.apsida.sk/c/7370/ivancina

 

Jasenovo - Hradisko Vyšehrad

 

Vyšehrad sa týči nad obcou Jasenovo, v roku 1967 bol vyhlásený za národnú kultúrnu

pamiatku. Praveké výšinné hradisko Vyšehrad.. Od roku 1970 skúmaná archeologická

lokalita. Z neskorej doby kamennej, eneolitu (3.000-1.900 p. n. l.) nálezy lengyelského

obdobia a nálezy pohrebiska s kostrovými hrobmi. Nálezy z doby bronzovej

(1.900-700 p. n. l)/, sekerka a popolnicové polia lužickej kultúry. Ľud lužickej kultúry

si tu vybudoval mohutné hradisko v mladšej dobe bronzovej (1.200-700 p. n. l.) a

osídlenie hradiska bolo i v staršej dobe železnej (700-400 p. n. l.) až laténskej.

Hradisko bolo prestavané v mladšej dobe železnej obyvateľmi púchovskej kultúry.

Oddávna bol predovšetkým strategicky významnou pevnosťou na rozhraní Turca

a Ponitria a jeho prvoradou úlohou bola kontrola významnej diaľkovej cesty,

tzv. Jantárovej, ktorá smerovala z Poľska cez Turiec do Nitry a ďalej na juh. Vyšehrad

je hradisko ohraničené strmými skalami, na južnej i východnej strane, ťažko prístupné

i zo západnej a severnej strany. Celý areál má mocné opevnenie vzájomne od seba

oddelené sústavou valov na štyri samostatné dvorce. Vstup na hradisko je zo severnej

strany, kde je aj najnižšia časť hradiska a najbližší zdroj vody. Archeologické pramene

dosvedčujú, že svoju funkčnosť si hradisko, i keď v zmenšenej miere, udržalo

i v priebehu Veľkomoravskej ríše a v priebehu 10. a 11.storočia. Bohaté osídlenie

pochádza z čias Veľkej Moravy, kedy sa Vyšehrad stal centrom slovanského

obyvateľstva žijúceho na hornom Ponitrí a v Turci. V stredoveku bolo praveké

a slovanské hradisko prebudované na drevený hrad s mohutným opevnením. Bolo to

na prelome 13. a 14.storočia v období vlády Matúša Čáka Trenčianskeho

a v 60. rokoch 15.storočia, keď si na Vyšehrade zriadil svoju operačnú základňu

bratrícky veliteľ Slovácko. V období ranného stredoveku patril hrad významnému

šľachtickému rodu Diviackych. S Vyšehradom sú spojené aj mená panovníkov

Bela IV. (1235-1270) a Ladislava IV. Kumanského (1272-1290). V 15.storočí bol hrad

zničený bratríckymi vojskami.

V roku 2007 tu bol obnovený náučný chodník s prírodným, ochranárskym

a historickým zameraním. Vyšehrad bol vyhlásený aj za národnú prírodnú

rezerváciu so 4. stupňom ochrany vďaka lesostepnej vegetácii a výskytu zriedkavého

druhu hmyzu.

 

Zdroj: http://e-regions.sk/fullnode/598

          http://www.hradiska.sk/search/label/Nitrianske%20Pravno%20-%20Vy%C5%A1ehrad

          http://krizom-krazom.eu/regiony/hradiska-v-okrese-turcianske-teplice

 

Jazernica –kostol sv. Barbory

 

V obci sa nachádza kostol sv. Barbory zo začiatku 15. storočia, v ktorom

je umiestnený neskoro gotický krídlový z roku oltár 1517 pripisovaný Majstrovi

Hansovi, spolupracovníkovi Majstra Pavla z Levoče. Za národnú kultúrnu pamiatku

bol vyhlásený v roku 1963. Filiálny, pôvodne gotický kostol svätej Barbory

s archaickým románskym pôdorysom. Postavený bol na prelome 14. a 15.storočia.

Obnovený bol v roku 1517 a v roku 1730. Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým

záverom, je jednoloďový, jednopodlažný s pivnicou. Hlavný oltár je neskorogotický,

v interiéri renesančné lavice. Kostol stojí v severnej časti obce.

 

Zdroj: http://e-regions.sk/fullnode/599

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-turcianske-teplice

          http://www.jazernica.eu/informacie-o-obci

 

Kaľamenová - neskororenesančná kúria

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1993. Neskororenesančná kúria

Rakovských z konca 17.storočia. Upravovaná bola v 18.storočí, v 19.storočí,

v 2.polovici 20.storočia a po roku 2000. Má pôdorys v tvare L, jedno a trojtraktovú

dispozíciu, je jednopodlažná s pivnicou. Budova stojí v strede obce.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-turcianske-teplice

 

Karlová - cestná radová zástavba

 

Cestná radová zástavba z 19. storočia to sú murované domy s valbovou šindľovou

strechou, dvory sú uzavreté murovanými plotmi a oblúkovými bránami s plastickou

ľudovou štukovou výzdobou.

 

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

 

Kláštor pod Znievom - Znievsky hrad

 

Druhý najvyššie položený hrad na Slovensku stojí vo výške 985 m n.m. v Malej Fatre.

Vypína sa asi 3 km západne od obce Kláštor pod Znievom. Hrad sa prvýkrát spomína

v roku 1243 ako Turčiansky hrad. Od polovice 14. storočia bol sídlom Turčianskej

župy. V 16. storočí sa dostal do rúk Bočkajových povstaleckých vojsk a posledná

zmienka o ňom je z roku 1713. Po tomto dátume upadá do zabudnutia, až na obdobie,

kedy v ňom sídlili jezuiti. Hrad im poskytoval oveľa spoľahlivejšie útočisko ako

kláštor v podhradí. Od 18. storočia však už chátra a dnes z neho môžeme vidieť už len

zvyšky múrov. Odmenou za výstup naň je však krásny výhľad na takmer celú

Turčiansku kotlinu.

 

Zdroj:www.e-regions.sk

 

Košťany nad Turcom – Rokokovo-klasicistický kaštieľ

 

V 15. storočí ho dal postaviť Štefan Rutkai, nazývaný aj Vrútocký. Kaštieľ bol

stavaný vo viacerých etapách. V prvej etape bola postavená prízemná bloková stavba

na pôdoryse v tvare L. Počas radikálnej prestavby v roku 1830 bola pozdĺž celej

prízemnej barokovej časti pristavaná 3-dielna pilierová dvorová arkáda.

 

Zdroj: www.jasenskadolina.com

 

Krpeľany - Vodná elektráreň Krpeľany

 

Krpelianskou priehradou sa začína Hornovážska kaskáda. Súčasťou vodnej nádrže

je aj vodná elektráreň, ktorá má nainštalované kaplanove turbíny s výkonom

24,75MW. Elektráreň vyrobí priemerne 59,4 GWh/ročne.

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Laskár - strážnica

 

Z cenných stavebných pamiatok sa zachovala drevená strážnica, ktorá bola prevezená

do Múzea slovenskej dediny v Martine.

 

Zdroj: https://www.turieconline.sk/obce-mesta/item/obec-laskar

 

Ležiachov - Kostol sv. Jána Krstiteľa

 

Nachádza sa tu rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1811.

 

Zdroj: https://www.turieconline.sk/obce-mesta/item/obec-leziachov

 

Liešno - tehelňa

 

Do roku 1947 v obci existovala tehelňa, dnes sú tu len ruiny.

 

Zdroj: http://naseobce.sk/mesta-a-obce/2630-liesno

 

Lipovec - zvon

 

V novej zvonici pri lipovskom cintoríne a dome smútku má svoje miesto malý zvon,

pravdepodobne umieráčik. Dodnes sa na ňom zvoní ručne. Zdobí ho tento zaujímavý

latinský nápis: SUIS ME COMUNITAS LIPOVIENSIS SUPTIBUS CONFICI

CURAVIT. V preklade do slovenského jazyka to znamená: „Odlialo ma lipovské

spoločenstvo , ktoré sa o to postaralo vlastným nákladom roku 1780“. Tento presný

preklad z latinčiny pomohol vylúštiť pán Ľubomír Jankovič. Stará zvonica

so spomínaným zvonom sa pôvodne nachádzala asi v strede starého Lipovca. Bola

rozobratá, alebo zváľaná. Dnes tadiaľ tečie kanál Váhu, ktorý poháňa lipovskú vodnú

elektráreň.

Zdroj: https://www.turieconline.sk/kultura/item/2203-pribehy-zvonov-iii-zo-sucian

 

Malý Čepčín

 

Vznik obce Malý Čepčín je datovaný na rok 1254, keď bola obec darovaná

Námslavovmu synovi Jánovi. V roku 1262 – 1282 sa obec volala KYS MAYUS (Kis

Mojš). V obci bola objavená halštanská keramika. V roku 1365 bol daný protest pred

konventom v Kláštore pod Znievom proti okupácii Malého Čepčína majiteľmi

Pravnianskeho pastva, ktorí si chceli územie Čepčína pričleniť k Borcovej

a Dubovému. Okolo r. 1491 sa v obci usadili mútnianski zemania, z ktorých

najrozšírenejšia bola vetva Čepčianskych. Na Homôlke v roku 1872 bol odkrytý hrob

veľmoža pochovaného v rakve so železným kovaním. V hrobe bol pochovaný aj so

svojim koňom. Ľudia sa zaoberali obchodom s drevom, šindľom, pracovali

v poľnohospodárstve. V 18. storočí dochádzalo k sporom o užívanie mútnianskych

hôr. Okrem zemianskych rodín tu žil menší počet nádenných poľnohospodárskych

robotníkov, sluhov a slúžok. V roku 1827 bol v obci spoločný komposesorátny mlyn,

ktorý prenajímali spolu s pílou. Malý Čepčín bol prevažne poľnohospodárskou obcou,

v ktorej na jej počet bol dostatok remeselníkov. Obce sa dotkla výstavba štátnej

železnice zo Šalgotariánu do Vrútok, ktorá mala vplyv na hospodársky život Malého

Čepčína. V obci sa nachádza kúria z 19. storočia.

 

Zdroj: http://www.malycepcin.sk/historia-obce

 

Martin - Múzeum slovenskej dediny v Martine

 

Najväčšou prírodnou expozíciou na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v

Martine.

Rozkladá sa na ploche 28 ha a nachádza sa v ňom takmer 100 stavieb slovenskej

ľudovej architektúry, pochádzajúcich zo severozápadného Slovenska.

Sústreďuje všetky typy ľudových sedliackych obydlí s ich tradičným zariadením, s

drevenými posteľami a nadýchanými perinami, ľudovými krojmi a výšivkami na

stoloch. Vyrezávané drevené hračky, koníky či vláčiky sú pri každej detskej postieľke.

Hospodárske budovy so senníkmi a všakovakým náradím, potrebným na obrábanie

polí, zase charakterizujú prostý roľnícky vidiecky život. Neoddeliteľnou súčasťou

skanzenu sú sakrálne stavby.

Celé prostredie prírodného múzea je prispôsobené tak, aby mal každý návštevník

pocit, že je na návšteve minulosti. Sezónne sa v skanzene uskutočňujú programy,

v ktorých sa predstavujú ľudoví umelci, folklórne súbory a remeselníci. Zaujímavé sú

hlavne programové podujatia Nolčovská nedeľa, Chvála chlebu, Hody v Turci,

Michalský jarmok či Vianoce na dedine.

 

Zdroj:www.e-regions.sk

 

Moškovec - voziareň

 

Dodnes sa v obci zachovala budova prepriahacej stanice z roku 1798, ktorá slúžila na

výmenu konských záprahov na poštovej trase z Nitry do Košíc. Jej kópia je

umiestnená v Múzeu slovenskej dediny v Martine.

 

Zdroj: fotografia z archív SNM v Martine

          https://www.turieconline.sk/obce-mesta/item/obec-moskovec

 

Mošovce - Renesančný kaštieľ

 

Stavba v rokokovo-klasicistickom štýle z 2. polovice 18. storočia patrí medzi

najkrajšie historické pamiatky v regióne Turiec. Postavila ho šľachtická

rodina Révaiovcov, ktorým patrili Mošovce od roku 1534. Atraktívne priestory

kaštieľa využili filmári pri nakrúcaní ságy o turčianskych zemanoch Alžbetin dvor.

V blízkosti kaštieľa sa na ploche 16,5 ha rozprestiera krásny anglický park, ktorý

svojou rozlohou patrí medzi najväčšie na strednom Slovensku. V západnom výbežku

parku sa nachádza mauzóleum rodiny Révaiovcov, kde v súčasnosti sídli Múzeum

mošovských remesiel. Súčasťou parku je klasicistický záhradný pavilón s kruhovým

pôdorysom, postavený v roku 1800 ako skleník.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Necpaly – Vodná elektráreň

 

Prvá obecná vodná elektráreň na Slovensku. Elektráreň sa trochu nostalgicky podobá

starým mlynským náhonom. Súčasťou stavby je aj 160 metrov dlhý drevený mlynský

náhon. Inštalovaný výkon elektrárne je 37 kilowattov. Pôvodne bola osadená

12 - lopatkovou turbínou, ktorá bola neskôr vymenená za 24 - lopatkovú s vyššou

účinnosťou.

 

Necpaly - Renesančný kaštieľ

 

Je to najstarší kaštieľ v Necpaloch. Charakteristické sú dve veže na jeho južnom

priečelí. Vchod je situovaný zboku (z východnej strany). Kaštieľ bol dokončený v

roku 1673. Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou. V 19.

storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov. Posledných približne 100 rokov je

neobývaný a asi do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku

1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch bola opravená strecha. Kaštieľ

nie je prístupný verejnosti.

 

Zdroj: www.necpaly.sk

 

Nolčovo - Zvonica

 

Obecná zvonica je drevená stavba, ktorá bola zrekonštruovaná v roku 2013,

nachádzajú sa v nej 2 zvony, starší je z roku 1844.

 

Zdroj: informácie z archívu obce

 

Ondrašová - zvonica s kaplnkou

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 2009. Murovaná klasicistická zvonica

s kaplnkou pochádza zo začiatku 19.storočia, bola obnovená v roku 1895. Má

štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, výšku dvoch podlaží. Solitérna stavba

stojí v strede obce. Nad vstupom do kaplnky je do fasády vsadená Socha Krista na

kríži.

Zdroj: http://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-turcianske-teplice

 

Podhradie – Podujatie „Kvet Podhradia“

 

Počas júlovej akcie, na ktorej si návštevníci môžu pozrieť nielen kvety, ktoré domáci

vystavia pred svoje domy, ale aj takzvané priedomia. Návštevníci si môžu pozrieť

ovčiarske, poľovnícke, tkáčske, záhradnícke či chovateľské priedomia.

 

Zdroj: http://www.kvetpodhradia.szm.com/

 

Rakovo - kúria

 

Dodnes v obci stojí zrekonštruovaná kúria z prelomu 17. - 18. storočia.

 

Zdroj: http://www.rakovo.sk/

 

Rakša - Michal Miloslav Hodža

 

Obec Rakšu preslávil hlavne Michal Miloslav Hodža (1811-1870), spisovateľ,

jazykovedec, organizátor a národný dejateľ, evanjelický farár (1837-1862

v Liptovskom Mikuláši), predseda Tatrína, obhajca štúrovskej slovenčiny

(Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo), spolu so Štúrom a Hurbanom tvorca

programu konštituovania sa Slovákov ako novodobého moderného národa. Tvorca

rozsiahlych básní Matora, Slavomiersky a Vieslavín (869 strof). Od roku 1867 žil v

exile v českom Těšíne. Na priečelí jeho rodného domu je pamätná tabuľa s týmto

textom: Tu sa narodil 2. septembra 1811 Michal Miloslav Hodža, spisovateľ, básnik,

veľký skúmateľ zákonov jazyka slovenského. Zomrel v Těšíne 26. marca 1870.

S jeho životom a dielom sa môže každý návštevník jeho rodiska oboznámiť

v pamätnej izbe.

 

Zdroj: http://www.raksa.sk/-historia

 

Ratkovo - zvonica

 

V obci sa nachádza murovaná zvonica, ktorá bola v roku 1999 zrekonštruovaná.

 

Zdroj: informácie z obce

 

Rudno - kostol sv. Štefana

 

V Rudne sa zachoval kostol sv. Štefana - jediný z desiatok turčianskych drevených

kostolov. Kostol bol postavený v rokoch 1790 – 1792 na gotických základoch

a zasvätili ho patrónovi Uhorska, svätému Štefanovi. Hlavný oltár a kazateľnica

sú barokové. Keďže chýbali financie na jeho údržbu, cirkev ho v roku 1974 prepustila

pre potreby prírodopisnej expozície Múzea slovenskej dediny v Martine. Opätovné

postavenie a zrekonštruovanie kostola trvalo odborníkom 20 rokov, ale od roku 1994

je prístupný verejnosti a je jednou z návštevnícky najatraktívnejších stavieb v tomto

múzeu.

Zdroj: fotografia z archív SNM v Martine

          www.e-regions.sk

 

Sklabiňa - SNP

 

V období II. svetovej vojny vznikla v Kantorskej doline partizánska skupina, z ktorej

vznikli 2 partizánske brigády gen. M. R. Štefánika a obec sa zapísala do dejín ako

stredisko partizánskeho hnutia. V júni v roku 1944 prišla do Kantora parašutistická

skupina nadporučíka P. A. Veličku, potom T. Polu, Rezuta a dňa 21.08.1944 zostúpila

do obce 4. partizánska brigáda M. R. Štefánika majora V. Žingora a francúzsky oddiel

kapitána de Lanuriena. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu

ako prvú obec na Slovensku za slobodné územie ČSR a na Samčíkov dom vztýčili

československú zástavu. Dňa 29.09.1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci dňa

30.09.1944 internovali 144 občanov z obce, 24 z nich zavraždili a desiatky odvliekli

do Nemecka (7 zahynulo). Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa,

Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy,

Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP. Na pamiatku padlých

a umučených v SNP je v dedine postavený pomník pri škole so symbolickým

náhrobkom a sochou partizána od R. Hornáka (1954), na cintoríne je Spoločný hrob,

v ktorom je pochovaných 24 padlých a umučených občanov obce.

 

Zdroj: fotografia z archívu obce

          http://obecsklabina.sk/obec/historia.htm

 

Sklabinský Podzámok - Sklabinský hrad

 

Hradná zrúcanina sa nachádza tesne nad obcou Sklabinský Podzámok v dolnej časti

Kantorskej doliny v severozápadnej časti Veľkej Fatry.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1242. Najprv bol jeho vlastníkom Magister Donč,

neskôr, od roku 1527 až do 20. storočia hrad vlastnili Révayovci. Po roku 1320 sa stal

Sklabinský hrad sídlom Turčianskej župy. V roku 1630 hrad znovu opevnili,

vybudovali druhé predhradie a v areáli postavili nový kaštieľ určený na reprezentačné

účely pre župana. Sídlom župy zostal až do polovice 18. storočia.

Renesančný kaštieľ zostal neporušený až do druhej svetovej vojny. Zhorel v roku 1944

a odvtedy sa aj zvyšky hradu rozpadávajú. Na zrúcaninách sa zachovali niektoré

gotické a renesančné architektonické detaily.

Hradný areál je vyčistený a prístupný verejnosti. V areáli hradu sa už niekoľko rokov

uskutočňujú rekonštrukčné práce a počas roka sa tu organizujú hradné

slávnosti spojené s dobývaním hradu, ale aj mnohé iné zaujímavé podujatia.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Sklené - Kostol narodenia Panny Márie

 

Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Filiálny renesančný Kostol

narodenia Panny Márie postavený v rokoch 1626-1627. Upravovaný bol v 1.polovici

18.storočia a v rokoch 1875, 1900 a 1926. Má obdĺžnikový pôdorys s polygonálnym

záverom. Je trojloďový, jednovežový a jednokaplnkový. Stojí na návrší nad obcou.

 

Zdroj: http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-turcianske-teplice

 

Slovany - PhDr. Anna Turcerová-Devečková

 

Anna Devečková sa narodila 18. 02. 1886 v obci Slovany v Turci v rodine Adolfa

Turcera a Anny Turcerovej, rod. Rendekovej. Prvá literárna historička na Slovensku,

prvá Slovenka čo študovala a promovala za doktorku filozofie na Sorbone, účastníčka

mierovej konferencie v Paríži, spisovateľka, učiteľka, prekladateľka, ale aj

svetobežníčka a inšpektorka cudzích jazykov, diplomatka. Starý otec Heleny

Turcerovej, Jozef Turcer vlastnil mlyn a pílu v Kláštore pod Znievom. Otec bol

najskôr mlynárom v rodinnom (tzv. znievskom) mlyne, neskôr sa stal podomovým

obchodníkom. V chudobných pomeroch sa mu však na Slovensku nedarilo uživiť

rodinu, preto sa rozhodol v roku 1889, podobne ako mnoho ďalších turčianskych

olejkárov a obchodníkov, odísť do Ruska. Usadil sa v Menzelinsku na Urale. Tam

malá Helena prežila detstvo a navštevovala základnú školu. V rokoch 1893 – 1904

študovala na francúzskom dievčenskom gymnáziu v Moskve. Potom žila rok

u príbuzných vo Varšave, kde sa zdokonaľovala v poľštine a zúčastňovala sa aktívne

na kultúrnom živote tamojších Slovákov. Rozhodla sa pre ďalšie štúdium v Paríži, kde

spočiatku študovala francúzsku literatúru na Sorbonne, na Collége de France

a v Ústave orientálnych jazykov. V Paríži popri filológii (francúzsky a grécky jazyk)

a histórii neskôr zamerala na štúdium slovanských literatúr. V roku 1910 začala

spracovávať tému o Ľ. Štúrovi a o myšlienke slovenskej nezávislosti. Uvedomila si, že

je to vhodná téma, ktorou môže zviditeľniť slovenský národ a priblížiť ho

západoeurópskej spoločnosti. Po študijnej ceste sa v roku 1912 vrátila do Paríža a

začala koncipovať dizertačnú prácu, ktorú odovzdala v apríli 1913 pod názvom Louis

Stúr et l’ idée de l’ indépendance Slovaque (1815 – 1856). Práca bola veľmi pozitívne

hodnotená, a tak bola Helena Turcerová v roku 1913 ako prvá Slovenka v dejinách

slávnostne promovaná za doktorku filozofie na slávnej francúzskej univerzite.

Obhájením dizertácie sa stala jednou z najuznávanejších autorít na štúrovskú

problematiku. Helena Turcerová sa v roku 1913 vrátila do Ruska, kde začala učiť

francúzsky jazyk na dievčenskom gymnáziu v Menzelisku. V roku 1914 uskutočnila

cestu do Talianska a na spiatočnej ceste sa zastavila na Slovensku, kde nadviazala

a udržiavala osobné kontakty s poprednými slovenskými rodinami a literátmi

(Pietrovci, Halašovci, E. M. Šoltésová, S. H. Vajanský a iní). V Martine ju zastihol

začiatok prvej svetovej vojny, preto sa nemohla vrátiť do Ruska a už natrvalo ostala na

Slovensku. Od roku 1915 po vydaji žila s manželom v Jasenovej. Po skončení prvej

svetovej vojny a po vzniku Československej republiky sa začala venovať politickému

dianiu a rozširovaniu československo-francúzskej spolupráce. V roku 1919 bola

členkou československej delegácie na Mierovej konferencii v Paríži. Po návrate začala

v roku 1920 učiť slovenský, francúzsky a nemecký jazyk na obchodnej škole

v Dolnom Kubíne, od roku 1923 v Kežmarku, kde pôsobila dve desaťročia aj ako

inšpektorka cudzích jazykov a na obchodných učilištiach a na školách pre ženské

povolania. V roku 1948 sa s manželom presťahovali do Bratislavy, kde sa venovala

najmä prekladateľskej práci. Zomrela 4. novembra 1964 v Bratislave vo veku 78

rokov.

Zdroj: http://slovany.eu/index.php/obec/vyznamne-osobnosti-spojene-s-obcou/phdrhelena-

anna-turcerova-deveckova-dr-es-lettres/

 

Slovenské Pravno - kaštieľ a kúria

 

Neskorobarokový Prónaiovský kaštieľ s renesančným jadrom z roku 1630

bol postavený na starších renesančných základoch v roku 1754. Starší kaštieľ

bol stavebne upravovaný v roku 1654. Novo prestavaný kaštieľ bol upravovaný v roku

1770, v 19. a 20.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu,

je dvojpodlažný s podkrovím a pivnicou. .Južne od kaštieľa sa rozprestiera prírodnokrajinársky

park s historickou zeleňou z 19.storočia.

Pôvodne renesančná Országhovská kúria bola postavená na prelome 16. a 17.storočia.

Upravovaná bola v 18., 19.storočí a na konci 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys,

dvoj a trojtraktovú dispozíciu, je jednopodlažná s pivnicou.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Socovce - Kostol narodenia Panny Márie

 

Kostol Narodenia Panny Márie pochádza z roku 1240, čím sa radí medzi najstaršie

kostoly v Turci, v roku 1963 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia, 1.polovici 18.storočia a v 70. rokoch

20.storočia. Kostol je situovaný na vŕšku. Je dvojloďový s polygonálnym

(mnohouholným) zakončením presbytéria (zvýšené priestranstvo pri oltári pre kňaza

a miništrantov), ktoré má krížovú rebrovú klenbu. V hlavnej lodi je pruská klenba.

Prístavba bočnej lode je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, sakristia valenou.

Drevený organový chór je vstavaný na západnej strane lode. Fasáda kostola

je spevnená opornými piliermi. V presbytériu sú dochované pôvodné gotické okná.

Na južnej fasáde je viditeľný fragment nástennej maľby z 15. storočia predstavujúci

svätého Krištofa, ktorý nesie na ramenách malého Ježiša. Hlavný oltár Panny Márie

je neskorobarokový, pochádza až z 18. storočia. Dominuje v ňom neskorogotická

socha Panny Márie z čias okolo roku 1500. Na bohato zdobenej rokokovej oltárnej

doske je jednoduchá oltárna architektúra s točenými stĺpmi. Po stranách Madony sa

nachádzajú neskorobarokové sochy svätej Anny a svätého Joachima, rodičov Panny

Márie.V nadstavci je obraz svätého Jána Nepomuckého a na bokoch sochy svätého

Roha, patróna pastierov a svätého Floriána, patróna požiarnikov, ktoré tiež pochádzajú

z 18. storočia.

Zdroj: http://e-regions.sk/fullnode/522

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-martin

          http://www.socovce.sk/obec-socovce/historia/dejiny-kostola/

 

Sučany – Kostol Nanebovzatia Panny Márie

 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie stojí na námestí v obci. V dávnejšej minulosti bol

ohradený múrom. Okolo kostola sa nachádzal cintorín, ktorý bol však od roku 1803

premiestnený. Pôvodný kostol bol v 13. a 14. storočí prestavaný v gotickom slohu. Za

svojho dlhého trvania prešiel mnohými zmenami až do dnešnej podoby. V roku 1929

boli nadobudnuté tri nové zvony a pridané k najväčšiemu, ktorý váži 450 kg. Je

najstaršou a najvzácnejšou stavebnou pamiatkou obce zaradenou medzi národné

kultúrne pamiatky v roku.

Zdroj: www.jasenskadolina.com

 

Šútovo - Šútovský vodopád

 

Len 4 km od obce Šútovo v Šútovskej doline sa nachádza Šútovský vodopád vo

výške 830 m n. m. Jedná sa o najvyšší vodopád Národného parku Malá Fatra,

ktorého celková výška je 38 metrov. Vznikol ako následok vyzdvihnutia pohoria

národného parku a poklesu Turčianskej kotliny. Vodopád je napájaný vodou

Šútovského potoka, ktorý pramení v zaujímavom skalnom útvare Mojžišove

pramene. Priamo nad vodopádom má potok šírku až 2,5 metra. Cez Šútovskú dolinu

je vybudovaný náučný chodník so šiestimi zastávkami, ktorý sa končí pri Šútovskom

vodopáde.

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Trebostovo - Renesančný kaštieľ

 

Renesančný vodný kaštieľ z 2. polovice 16. storočia, ktorý patril Révaiovcom.

Je to trojkrídlová budova s mohutnými štvorcovými vežami na nárožiach. Má pôdorys

v tvare U, jedno a dvojtraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná s pivnicou. Pri kaštieli

sa nachádza záhrada s historickou zeleňou zo 17.storočia s mohutnými exemplármi

starých líp.

Zdroj: www.jasenskadolina.com

 

Trnovo - Ondrej Čemanka

 

Medzi významné osobnosti obce patrí Ondrej Čemanka 1672-1759 spolupracovník

Mateja Belu, ktorý mu pomáhal pri príprave textu o Turčianskej stolici. Ondrej

Čemanka sa narodil v roku 1672. Študoval v Tešíne. Žil na svojom majetku v Trnove,

zbieral staré tlače a rukopisy. Patril medzi vzdelaných mužov svojho rodu, intenzívne

sa venoval vlastivednému výskumu a prejavil veľký záujem o dejiny Turca. Jeho

význam ďaleko presiahol rámec stolice. Udržiaval kontakty s Matejom Bellom,

veľkou ozdobou Uhorska a do jeho Notícií prispel geografickým a historickým opisom

Turca. Čemanka bol činný aj politicky. Popri kultúrnom a historickom bádaní

si vybudoval rozsiahlu knižnicu, ktorú poznali a obdivovali jeho súčasníci. Traduje sa,

že táto knižnica v 30. rokoch 18. storočia, počas požiaru v Trnove, vyhorela aj

s rodinnou kúriou. Napriek tomu sa niekoľko exemplárov z bohatej knižnice Ondreja

Čemanku dodnes zachovalo vo fondoch starých tlačí na Slovensku a predpokladá sa,

že ďalšie sa môžu nachádzať aj v zahraničných knižniciach. Pamätnú izbu Ondrejovi

Čemankovi vytvorili na obecnom úrade. Jeho otcom bol Adam Čemanka – poslanec

komitátu, stoličný sudca a inšpektor evanjelického bratstva turčianskeho. Adam

daroval v roku 1694 Trnovskej zvonici zvon, ktorý je v zvonici zachovaný dodnes.

 

Zdroj: http://trnovo.sk/?xd_design=Navigacia_detail&id=3

          http://www.regionportal.sk/regionalna-publicistika-turiec/novinky-zturca/narodili-sa-v-turcianskej-        zahradke-ondrej-cemanka/

 

Turany - Kostol svätého Gála

 

Gotický kostol sv. Gála, pustovníka bol postavený v 14. storočí. Kostol má zachovaný

pôvodný typ gotického dreveného rovného stropu v lodi kostola, čo dodáva kostolu

osobitý ráz. V kostole sa nachádza vzácny gotický oltár sv. Kataríny približne z roku

1500, resp. z konca 15. storočia. Kostol aj oltár prešli v uplynulom desaťročí náročnou

rekonštrukciou.

 

Zdroj: www.jasenskadolina.com

 

Turček – vodovod

 

Turčekovský vodovod dali postaviť Thurzovci na konci 15. storočia, aby ním odviedli

vodu z Turčeka v povodí Váhu do baní v Kremnici ležiacej v povodí Hrona. Voda sa

využívala na pohon mechanizmov v stupách a hutách. Vodovod má dĺžku 17 411 m

s prevýšením 62 m. Celá trasa s úpravami povrchových tokov až po Hron meria

34 405 m. Na trase Turčekovského vodovodu je 9 štôlní, akvadukt, dve akumulačné

nádrže vody, usadzovacia nádrž, vyrovnávacia nádrž, šachta a tri stupne vodných

elektrární. Aj po niekoľkých storočiach je vodovod funkčný a voda z neho slúži na

výrobu elektrickej energie v sústave vodných elektrární.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

 

Turčianska Štiavnička – Renesančný kaštieľ s anglickým parkom

 

Renesančný kaštieľ grófskej rodiny Révayovcov. Pozostáva z dvoch poschodových

budov a je situovaný na kraji rozsiahleho anglického parku s cennými drevinami.

Západným krídlom kaštieľa sa vchádza do obdĺžnikového nádvoria, obklopeného na

sever a západ, strane novými arkádami s rovným nosníkom. Východné krídlo si

zachovalo pôvodnú arkádu, podklenutou krížovou klenbou. Vnútorná dispozícia

kaštieľa je pozmenená prestavbami. V miestnostiach sa iba čiastočne zachovali

pôvodné krížové klenby. Od 16. až do 19. storočia na ňom možno pozorovať až sedem

etáp stavebného vývoja. Od roku 2008 je vo vlastníctve súkromnej spoločnosti. Ku

kaštieľu patrí rozsiahly anglický park, ktorý sa začal budovať na prelome 18. a 19.

storočia s pôvodnou rozlohou 80 – 100 ha. Neskôr bola jeho rozloha zredukovaná na

20 ha. V parku je zimná záhrada - oranžérium na pestovanie cudzokrajných

a teplomilných rastlín (viď obrázok), jazierka a vzácne dreviny, práve prebieha

rekonštrukcia. Časť slohového nábytku sa dostala do zbierok SNM v Martine.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Turčianske Jaseno – Kostol Sv. Margity

 

Kostol sv. Margity pochádzajúci z roku 1332. Podľa pôdorysu a architektúry

presbytéria, možno vznik kostola položiť do obdobia okolo roku 1300. Kostol je

zasvätený ranno-kresťanskej svätici, sv. Margite, dcére rímskeho šľachtica, ktorú dal

jej vlastný otec sťať za prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom

okolo roku 307. Je patrónkou roľníkov a rodičiek. Medzi jej atribúty patria meč,

koruna, kríž, drak, palma a perla. Zaujímavý je tým, že sa tu prelínajú dva stavebné

slohy – doznievajúci románsky a začínajúci gotický. Najhodnotnejším prejavom

interiéru kostola je stredoveká fresková výzdoba. V súčasnosti tento kostol slúži

muzeálnym potrebám ako vysunutá muzeálna expozícia tam nachádzajúcich sa

nástenných stredovekých malieb. Sprístupnený je po dohode so starostom obce.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Turčianske Kľačany - Gazdovský dvor

 

Turčianske Kľačany je ekologická agroturistická farma ležiaca v prekrásnom prostredí

podhoria Národného parku Malá Fatra, v obci Turčianske Kľačany. Zákazníkom

ponúka areál, kde môžu dospelí i deti stráviť príjemné chvíle pohody a vyťažiť

čo najviac z konceptu spájajúceho ekologickú farmu a turistické zariadenie.

Gazdovský dvor sa stane vašim sprievodcom kultúrnym dedičstvom salašníctva

a tradíciami Slovenska. Veď práve tu od konca 15. storočia sídlil valaský vojvoda

sklabinského panstva. Dominantou Gazdovského dvora je salaš zameraný na chov

oviec a spracovanie produktov z ovčieho a kozieho mlieka. Stáda oviec a kôz salaša

sa pasú na pastvinách v podhorí Národného parku Malá Fatra, zaradeného do ekológie,

preto mlieko a syry nesú punc ekoproduktov. Uprostred Gazdovského dvora, v centre

vidieckeho života, je situovaný rodinný Penzión sv. Mitra. Svoje meno dostal podľa

Svätého Demetera, inak nazývaného aj Mitra, patróna pastierov a ovčiarov, ktorý bude

niesť ochrannú ruku počas vášho pobytu aj nad vami.

 

Zdroj: http://www.penzionsvmitro.sk/sk/content/ekologicky-agrosalas

          http://www.bacovacesta.sk/index.php?pl=5

 

Turčianske Teplice – Termálne kúpele

 

Jedny z najstarších termálnych kúpeľov na Slovensku a v Európe. Na liečebné účely

sa už od 13. storočia využívajú horúce pramene liečivých vôd, ktorých teplota

sa pohybuje od 38 až do 46 °C. Síranovo-hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá

hypotonická voda sa využíva v bazénových a vaňových procedúrach a vďaka

vysokému obsahu vápnika sa využíva aj liečba pitnými kúrami. Sú to jediné kúpele

na Slovensku, kde sa liečia choroby obličiek a močových ciest. Liečia sa tu i choroby

pohybového ústrojenstva, stavy po reumatických zápaloch kĺbov, ochorenia

bedrových a kolenných kĺbov, chrbtica, poúrazové a pooperačné stavy. Nachádza sa tu

jeden z najrozľahlejších kúpeľných parkov na Slovensku, v ktorom je vysadených

mnoho cudzokrajných drevín. Jeho založenie sa datuje do roku 1848. Dnes

je kultúrnou pamiatkou a na jeho území je zriadená botanická záhrada so zameraním

na pestovanie cudzokrajných rastlín.

 

 

Diviaky – Kaštieľ

 

Platthyovský kaštieľ stojí v mestskej časti Turčianskych Teplíc, v Diviakoch.

Renesančný kaštieľ bol postavený v 50. rokoch 17. storočia. Jeho posledným

vlastníkom bol gróf Pongrác. Má pôdorys v tvare písmena U s nárožnými baštami.

Dnes slúži ako depozitné pracovisko Slovenskej národnej knižnice. Interiéry kaštieľa

nie sú otvorené pre verejnosť.

Zdroj: www.e-regions.sk

 

 

Turčiansky Ďur - Kostol sv. Juraja

 

Kostolík postavili vo vyvýšenej polohe mimo obce koncom 13. začiatkom 14. storočia

ako jednoloďovú stavbu s pretiahnutou svätyňou ukončenou polkruhovým záverom

a so sakristiou na severnej strane, v 18. storočí bola pristavaná murovaná západná

veža, ktorá nahradila drevenú zo začiatku 17. storočia.

 

Zdroj:www.e-regions.sk

 

Turčiansky Peter – Kaštieľ Dávidovcov

 

Obdobie zemanov pripomína renesančný kaštieľ zo 16. – 17. storočia. Začiatkom

19. storočia bol empírovo upravený. Prestavaný bol koncom v roku 1897, upravovaný

bol v rokoch 1906 a 1931. Kaštieľ má obdĺžnikový pôdorys, jedno a trojtraktovú

dispozíciu, je dvojpodlažný. Pri kaštieli sa rozprestiera prírodno-krajinársky

park s historickou zeleňou z 2.polovice 19. storočia.

 

Zdroj: www.jasenskadolina.com

 

Valča - kaštieľ

 

Klasicistický kaštieľ z druhej tretiny 19. Storočia sa nachádza v radovej zástavbe

v centre obce. Vedľa kaštieľa sa nachádzajú olejkárke domy.

 

Zdroj:www.e-regions.sk

 

Valentová – Obecný zvon Šimona Nemeša

 

Obecný zvon Šimona Nemeša pochádza z roku 1830. Prieme zvonového venca je

36 cm, zvon váži 45 kg, výška zvona je 25 cm. Hlas zvona je nezistený. Na zvone je

reliéf anjelskej hlavičky s krídlami. Srdce zvona je originálne ručne vykované. Zvon je

umiestnený vo zvonici v strede obce.

 

Zdroj: informácie z obce

 

Veľký Čepčín - Klobučníci

 

Kópia zrubového dvojdielneho objektu z roku 1860 sa nachádza v Múzeu slovenskej

dediny v Martine. Dielňa bola súčasťou maloroľníckej usadlosti J. Daniša, ktorý

sa popri poľnohospodárstvu venoval aj výrobe klobúkov. Klobučníctvo malo v tejto

obci dlhú tradíciu. Koncom 19. storočia tu pracovalo 13 klobučníkov, ktorí svoje

výrobky predávali na jarmokoch v Turci i susedných regiónoch.

 

Zdroj: informácie z obce

 

Vrícko - kostol sv. Bartolomeja

 

Najvýznamnejšou pamätihodnosťou je renesančný rímsko-katolícky kostol sv.

Bartolomeja zo 17. storočia. Neskôr bol barokovo upravený. V roku 1788 bol

rozšírený a upravený tak, že z pôvodného kostola bola nanovo postavená loď pokrytá

rovným stropom. Hlavný oltár z prelomu 18. a 19. storočia, polychromovaná

drevorezba má obraz apoštola Bartolomeja, olejomaľba na plátne. Bočný oltár Panny

Márie je z roku 1715. Kostol má nad vchodom drevenú vežu. Predsieň kostola bola

vybudovaná neskoršie. Zvonica postavená v areáli kostola má tri zvony, v súčasnosti

je na elektrický pohon.

 

Zdroj: http://e-regions.sk/fullnode/534

          http://www.obecvricko.sk/obec

          http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-v-okrese-martin

 

Vrútky - Železničné múzeum

 

Expozícia železničného múzea sa nachádza v rušňovom depe. Expozícia prezentuje

predovšetkým parné rušne, pričom časť z nich je funkčná.

Zaujímavým exponátom je funkčné elektromechanické staničné zabezpečovacie

zariadenie SH 5007 s rôznymi typmi návestidiel, prestavníkov a ďalších zariadení.

Nachádza sa v časti depa bližšie k osobnej stanici ŽSR.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

 

Záborie - Jonáš Záborský

(3. február 1812, Záborie – † 23. január 1876, Župčany)

 

V obci Záborie sa narodil slovenský básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik –

Jonáš Záborský. Na jeho pamiatku je v obci zriadená pamätná izba. Pochádzal

z rodiny drobného zemana. Národne sa uvedomil na lýceu v Kežmarku. Považujú

ho za rozporuplnú osobnosť, analytika, komentátora a kritika romantických ilúzií

o živote. Snažil sa pomáhať ľuďom, no narážal na hlbokú ľahostajnosť a zostával

nepochopený. Na rozdiel od celej družiny štúrovcov uprednostňoval odstránenie

hmotnej biedy ľudu, odsudzoval postup uhorských revolucionárov a orientáciu

Slovákov na Viedeň. Ako zásadový racionalista, ktorý odmietol spisovnú slovenčinu,

sa dostal do polemiky so Štúrom a ďalšími. Výhrady mali okrem iného k jeho

archaickému jazyky a antickým formám poézie, ktoré zásadne odmietali.

Pod tlakom existenčnej a ideovej krízy konvertoval na katolicizmus. Jeho nádeje sa

však nesplnili a musel zápasiť s obojstrannou nedôverou. Protirečivosť jeho diela

spočíva v paradoxnej konfrontácii prvkov klasicizmu, romantizmu a náznakov

realizmu v ich extrémnych polohách. Všetko, čo presahovalo kritériá racionalizmu,

stalo sa predmetom jeho karikatúrnej deformácie, paródie a pamfletických direktív.

Ako klasický básnik začal svoju tvorbu ódami, dumami, hrdinskými listami,

epigramami s vlasteneckou tematikou. Motívy jeho poézie vyplynuli z kollárovskej

idey všeslovanstva, polemického postoja voči vládnym kruhom, ako aj voči

romantickej aktivite vlastnej generácie. Tvorba obsahuje veľa archaických čŕt.

Ťažisko jeho tvorby je v parodistickej grotesknej próze. V nej zobrazil kolízie

porevolučných čias, konflikty klasických ideálov a romantických ilúzií na pozadí

nových javov sociálno-politickej krízy doznievajúceho feudalizmu. Pred literárnou

konvenciou ho chránili historické fakty, detaily života a autobiografické prvky. Preto

sa jeho osudom stala ideová opozícia, nie literatúra v dobovom, napr. romantickom,

alebo inom zmysle slova. Navždy ostal nekompromisným analytikom, komentátorom

a kritikom romantických ilúzií o živote. Podľa neho je pomenované divadlo v Prešove.

 

Zdroj: www.e-regions.sk

          http://www.osobnosti.sk/osobnost/jonas-zaborsky-1338

 

Žabokreky – Žabokrecké močiare

 

Lokalita, kde sa nachádzajú viaceré chránené druhy obojživelníkov od ktorých

pochádza aj názov obce a taktiež obecná symbolika v obecnom erbe – zlatá žabka so

zlatou, striebornými perlami zdobenou korunkou a tiež viaceré mokraďové biotopy.

Zdroj: www.zabokreky.sk

 

Naspäť hore

Agentúra je členom: